Princezná Lia

 Niekedy strávime všetok čas myšlienkami na osobu, ktorá ani nevie kto sme...

Slzy sú slová, ktoré srdce nedokáže povedať...

Najťažšie je dívať sa na človeka, ktorého milujeme, ako je šťastný s niekým iným...

Neplačem, len mi steká slza po tvári. Plačeme vždy, keď niečo stratíme a ja nemôžem stratiť to, čo nikdy nebolo moje...

Ruže sú červené, fialky modré. Moja ruža je biela a krváca pre teba...

Možno odchádzaš z mojich očí, ale z môjho srdca neodídeš...

Milujem prechádzky v daždi, aby nikto nevidel, že plačem...

Kedysi som pozerala dojáky, dnes v nich sama hrám.

Šťastie je len sen. Bolesť je skutočná...

Zmenil si môj svet jediným úsmevom...

Odkedy ťa poznám, žijem len pre teba...

Kedysi si bol dôvodom môjho úsmevu, dnes si dôvodom mojich sľz a bolesti...

Spolu a navždy...spomínaš?

Plačem. A čo ty ? Si šťastný? Radšej mlč! Mám strach, že povieš áno...

Radšej budem ticho mlčať, aby som neprerušila tvoje šťastie...

Našej láske už odzvonilo, tvoje srdce všetky šance premárnilo...zbohom...

Vstúpil si do môjho života, bol si mojím šťastím. Ale potom si ma zranil a odišiel si, a to ti nikdy neodpustím...

Sedím tu a plačem nad tým, čo sa už viac nedá vrátiť. Po tvári mi kvapky slanej vody stekajú, bolesť a žial moje srdce trhajú...

Napriek všetkému máš stále miesto v mojom srdci...

V momente, keď sme sa stretli som ani len netušila, že sa pozerám na tvár, na ktorú už nikdy nezabudnem...

Aj keď ty už si minulosť, moje srdce ešte stále bolí...

Najbolestivejšie je pre niekoho plakať a vedieť, že ho nikdy nemôžeme mať...

Nemôžem ťa ľúbiť, nemôžem ťa chcieť. Možem len spomínať a kruto závidieť...

Láska je päť písmen, čo mi ničí život...

Prečo som ťa milovala, prečo som ťa mala rada? Lebo som to netušila, že ma čaká zrada...

Nevládzem sa na teba dívať. Prečo mi musíš tú boleť stále pripomínať...

...a zrazu príde deň, kedy spomienky na teba bolia o čosi viac...